Výdavky ako bežná súčasť podnikania

Z definície podnikania vypláva, že ide o činnosť, ktorá je vyvíjaná za účelom dosiahnutia zisku. To platí tak pre podnikanie vo forme SZČO, ako aj pre podnikanie vo forme firmy. V oboch prípadoch je zisk dosahovaný rozdielom medzi príjmami a výdavkami.

Ak ide o príjmy, tam je to jednoduché, nakoľko príjmom sú všetky finančné prostriedky, ktoré sú dosiahnuté podnikaním. Ak ide o výdavky, tam zákon hovorí, že podnikateľ ide o také náklady, ktoré súvisia s jeho podnikaním a sú určené na dosiahnutie, udržanie či zabezpečenie príjmov.

Všetky takéto náklady sa musia zaznamenať v daňovej evidencii alebo v účtovníctve a musia k ním existovať písomné doklady o ich zaplatení. To platí v prípade, ak si ich bude chcieť podnikateľ uplatniť pri výpočte daňovej povinnosti.

Reálne výdavky a ich plusy a mínusy

Najčastejším a tradičným spôsobom uplatňovania nákladov v podnikaní sú reálne a skutočne vynaložené daňové výdavky. Ide o také náklady, ktoré zohrávajú úlohu pri výpočte základu dane, čiže majú vplyv aj na výšku zaplatených daní.

Presne, ako hovorí zákon, takéto výdavky musia súvisieť s podnikaním a podnikateľ musí vedieť kedykoľvek zdokladovať nielen ich výšku alebo to, že ich skutočne uhradil, ale aj to, že predmet takýchto výdavkov bol využitý na podnikanie v plnom rozsahu. Pokiaľ tomu tak nebolo, môže si dať do nákladov iba nejakú pomernú časť.

Administratívne sú tieto náklady teda náročnejšie, na druhú stranu, neexistujú tu z hľadiska absolútnych súm žiadne obmedzenia. Pokiaľ budete mať v daňovej evidencii alebo v účtovníctve toľko nákladov, koľko aj príjmov, neplatíte žiadne dane.

Aké výhody a nevýhody majú paušálne výdavky

Druhou možnosťou, ktorú podnikateľ pri uplatňovaní výdavkov v rámci podnikateľskej činnosti má, sú paušálne výdavky. Ako hovorí už aj ich samotný názov, ide o výdavky, ktoré sa uplatňujú paušálne, teda bez ohľadu na skutočnosť.

Aktuálne platí, že tieto výdavky môžu byť vo výške 60 % z príjmov z podnikania, pričom za jeden rok je možné uplatniť si ich najviac vo výške 20.000 €. Tieto výdavky netreba nijako preukazovať a nemusíte si odkladať žiadne bloky, faktúry či doklady od nákladov. Zároveň s nimi si však už nemôžete uplatniť reálne výdavky.

 

Jediné, čo si okrem nich viete ešte uplatniť do nákladovej časti, sú zaplatené zdravotné odvody a sociálne odvody. Samozrejme, ako SZČO si bez ohľadu na typ nákladov viete uplatniť aj nezdaniteľné minimum na seba či manželku a daňový bonus na dieťa.

Pozor na tieto podmienky, predstavujú nepriame náklady a riziká

V prípade, že sa rozhodnete uplatňovať pri svojom podnikaní skutočné výdavky, rátajte s tým, že si už nemusíte vystačiť len s jednoduchou daňovou evidenciou, v niektorých prípadoch bude potrebné viesť účtovníctvo. To znamená náklady na účtovníka, ktorý si bude za vedenie aj jednoduchého účtovníctva pýtať viac.

Druhým problémom je, že v prípade, ak obrat z vášho podnikania prekročí sumu 49.790 € za posledných 12 kalendárnych mesiacov, automaticky sa stávate platcom DPH. To so sebou prináša nutnosť viesť podvojné účtovníctvo. V prípade podvojného účtovníctva si však už paušálne výdavky uplatniť nemôžete.

Tretím rizikom, ktoré tiež netreba podceňovať, je fakt, že v prípade reálne preukazovaných výdavkov treba počítať s vyšším rizikom, že prípadná daňová kontrola nájdete v účtovníctve nezrovnalosti a niektoré výdavky vám nemusí uznať.

Netreba zabúdať na to, že ak sa rozhodnete pre používanie paušálnych výdavkov v jednom zdaňovacom období, nemôžete už počítať aj s tými skutočnými. Najlepšie je preto odkladať si doklady od všetkých reálne vynaložených nákladov a na konci zdaňovacieho obdobia zvážiť, čo sa vám oplatí najviac.

Zverejnené: 20.december 2019, Kategória: Dane a odvody, Rady a tipy