Začínajúci podnikatelia, nenechajte sa dobehnúť! Platiť za súkromný register nie je povinnosť
Pojem „šmejd“ sa stal zaužívaným najmä v súvislosti obchodného vzťahu medzi pochybnými predajcami tovaru a dôverčivými zákazníkmi spomedzi seniorov. Na neseriózne a často až klamlivé obchodné praktiky ale môžu doplatiť aj podnikatelia, najmä z radov začínajúcich živnostníkov a majiteľov firiem. Tentoraz v súvislosti so súkromnými registrami.
Množstvo listov, ponúk a výziev
Pri založení živnosti alebo novej obchodnej spoločnosti navštívite viacero úradov a inštitúcií. Keďže viaceré z nich posielajú vzápätí podnikateľom rozličné potvrdenia vo forme listov, nastáva v schránke nového živnostníka či firmy záplava korešpondencie. Práve na to sa spoliehajú „šmejdi“ zo súkromných registrov, ktorí sa tu cítia ako ryba vo vode.
Ak k tomu prirátame, že podnikateľ si vybaví napríklad aj registrácie vo väčších obchodných reťazcoch s kancelárskou technikou alebo iným tovarom, môže byť schránka plná aj rozličných ponúk či reklamných listov. Pokiaľ na niečo dôležité zabudnete, napríklad si vyzdvihnúť kartičku DIČ, môže vám prísť aj úradná výzva.
Primiešať do tejto rôznorodej zmesi úradne a oficiálne sa tváriaci list je teda najmenší problém. Týmto spôsobom vám môže prísť dokonca viacero listov z rôznych registrov, ktoré sa snažia vyvolať dojem národnej databázy. Vylepšením takejto praktiky sú registre dokonca európskeho typu, či rovno medzinárodné registre.
Oficiálna forma aj úradné formulácie
Listy, ktoré posielajú súkromné registre, sa tvária na prvý pohľad veľmi oficiálne. Zodpovedá tomu používanie obálok s okienkom či vaša presná adresa aj s osobným oslovením. Samotný názov registra sa snaží tiež vzbudiť dojem, veľmi užívané sú názvy obsahujúce názov nášho štátu, registre sa tak snažia podobať menom na štátne inštitúcie.
K listom, ktoré sa tvária ako výzva a obsahujú aj rôzne typické úradné formulácie či celé vety, obvykle tieto súkromné registre priložia rovno aj poštový poukaz určený na zaplatenie, prípadne iné platobné údaje. Poplatky pritom vôbec nie sú nízke, pohybujú sa od niekoľkých desiatok Eur nahor, jeden súkromný register pýtal takmer sedem stoviek za rok.
Prevádzkovateľmi týchto súkromných registrov sú pritom iné podnikateľské subjekty, najčastejšie so sídlom v zahraničí, čiže typické schránkové firmy. Keďže až niekde úplne dole alebo na druhej strane listu je malými písmenami informácia, že ide o obchodnú ponuku a nie o povinnosť platiť, mnoho začínajúcich podnikateľov sa nechá nachytať.
Jedine Obchodný register a Živnostenský register
Pokiaľ ide o registre, na Slovensku fungujú pod oficiálnou záštitou štátu len dva. Obchodný register Slovenskej republiky a Živnostenský register Slovenskej republiky. Do týchto registrov sa dostanete zdarma a automaticky, nemusíte pre to nič spraviť a tieto registre vám nebudú ani posielať žiadne výzvy, listy či pripomienky.
Zverejnené: 25.január 2019, Kategória: Novinky, Rady a tipy
V prípade záujmu o naše služby budem prvá osoba, ktorá bude s Vami komunikovať a prevedie Vás procesom zriadením sídla u nás.